Text a foto: Ladislav Husár

Tento rok sme sa opäť vydali na cestu do Francúzska, a to už druhýkrát. Môj verný parťák Igor a ja sme sa rozhodli zopakovať naše motocyklové dobrodružstvo. Tentokrát s ešte väčším nadšením a chuťou objavovať nové miesta. Naša cesta začala v Bratislave, kde sme sa stretli a odtiaľ sme zamierili na železničnú stanicu do Viedne. Tam nás čakal nočný́ vlak rakúskych železníc, ktorý nás pohodlne prepravil aj s našimi motorkami až na samý západ Rakúska, do mesta Feldkirch.

Feldkirch sa nachádza len na skok od lichtenštajnských hraníc, a preto sme sa hneď po vystúpení z vlaku vydali cez Lichtenštajnsko do Švajčiarska. Cesty ktoré sme tam prešli sú pre nás už dôverne známe. No ich krása nás nikdy neomrzí. Každý kilometer týchto horských ciest, plných nádherných zákrut a výhľadov sme si doslova užívali. Strávili sme dva dni vo Švajčiarsku, kde sme obdivovali malebné dedinky a krištáľovo čisté jazerá, až sme sa konečne dostali na sever Francúzska do mesta Chamonix pod Mont Blancom. 

V Chamonix sme sa ubytovali v našom obľúbenom hoteli, kde nás víta domáci kocúr, ktorý má vždy všetko pod kontrolou :) Tento hotel nám poskytol ideálne zázemie na naše ďalšie cesty. Z terasy sme mali výhľad na Mont Blanc. Ráno sa pripravujeme na pokračovanie cez miesta, ktoré sú pre motocyklových nadšencov doslova rajom. Perfektne upravené cesty, ktoré sa vinú cez malebné dedinky nás neprestávali fascinovať po celý deň. Pohostinnosť domácich a ich priateľský prístup len podčiarkovali čaro tejto oblasti.

Cestujeme smerom na juh. Jednou z najkrajších častí našej cesty bola trasa popri hraniciach s Talianskom, kde sme prechádzali cez slávne horské priechody ako Col du Galibier, Col de Vars a Col d’Izoard. Tieto cesty sú pre nás ikonou francúzskych Álp s neuveriteľnými výhľadmi, ktoré nám zobrali dych už niekoľko krát. Počas našej cesty sme samozrejme nemohli vynechať legendárny prechod Col de la Bonette. Tento horský priechod je pre nás symbolom všetkého, čo na mototuristike milujeme – slobodu, dobrodružstvo, krásu a
silu prírody. Najvyššie miesto je možné dosiahnuť turistickým chodníkom asi po 15 minútach prechádzky. Je to krása pozerať sa priam z oblakov na tie majestátne kopce.

Cesta na juh Francúzska bola dlhá približne 500 až 600 kilometrov, no my sme si ju s radosťou predĺžili o ďalších 300 kilometrov. Všetko sme si pekne rozložili na štyri dni, aby sme si mohli naplno vychutnať pohostinnosť francúzskych kaviarní a reštaurácií, ktoré nás sprevádzali celou trasou. Každý deň bol pre nás novým zážitkom, kde sme si užívali nielen jazdu, ale aj chvíle oddychu v príjemných prostrediach. 

Cieľom našej cesty bol juh a pobrežie okolo mesta Nice, odkiaľ sme sa vybrali po pobreží Ligúrskeho mora do mesta Cannes. Nezabudli sme ani na návštevu slávneho múzea Louisa de Funesa v Saint-Tropez. Po návšteve tohto múzea sme si nemohli nechať ujsť ani Monte Carlo, ktoré nám ukázalo úplne inú tvár Francúzska než akú sme zažili počas našej cesty dolu. Atmosféra, luxus a elegancia Monte Carla ostro kontrastovali s horskými dedinkami a prírodou, ktorou sme prechádzali. V tomto meste nájdete aj cesty plné áut a motocyklov, ktoré často tvoria dlhé kolóny.

Z juhu sme sa rozhodli vydať späť na sever po iných cestách, ktoré nás zaviedli na staré Napoleonove trasy. Dnes známe ako Napoleonova cesta. Tieto cesty, hoci starobylé, sú stále vynikajúce pre jazdu a ponúkajú unikátne pohľady na okolitú krajinu. Nemohli sme vynechať ani prejazd cez Grand Canyon du Verdon, ktorý je často označovaný́ za najkrajší kaňon v Európe. Jazda cez tento kaňon bola doslova magická, s dramatickými zrázmi a tyrkysovou riekou pod nami.

Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bola návšteva rozhľadne Mont Ventoux, odkiaľ sme mali nádherný́ výhľad na široké okolie. Cestou späť sme prešli cez známy masív Vercors, kde sme si ešte raz vychutnali jazdu po kvalitných horských cestách. Pomaly sa blížime opäť ku švajčiarskym hraniciam. Toto okolie je nám už veľmi známe a tešíme sa z prechodu z jednej krásnej krajiny do druhej. V Švajčiarsku sme sa zastavili v dedinke Interlaken, ktorá nám poskytla posledný́ odpočinok pred koncom našej cesty. Toto malé, ale malebné miesto
nám ukázalo ďalšiu stránku Švajčiarska, plnú pokoja a krásy. Z tejto dedinky sa dá dostať na kopec Jungfraujoch, kde sa nachádza najvyššie položená železničná stanica v Európe. Tam sa pôjdeme pozrieť, ale až nabudúce :)

Po 11 dňoch plných dobrodružstiev, krásnych výhľadov a slnečného počasia sme sa vrátili domov, obohatení o ďalšie nezabudnuteľné zážitky, ktoré si budeme dlho pamätať. Francúzsko nám opäť ukázalo, prečo je pre nás jednou z najobľúbenejších destinácií na motocyklové výlety.