Tajný príbeh Motocyklového klubu Bandidos od lodeníc v San Leone v Texase až po krviprelievanie v Sheddene v Ontáriu.

Finalista súťaže o cenu Arthura Ellisa za Najlepší pravdivý kriminálny príbeh.

Autor v knihe opisuje vznik a rozmach Bandidos MC nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe a ďalších častiach sveta. Hlavnou témou knihy je Sheddenský masaker, pri ktorom bolo zavraždených osem členov Bandidos MC. Autor však opisuje ďalšie motorkárske vojny naprieč svetom. Tie najväčšie sa udiali v Európe, kde sa nielen Bandidos natrvalo usadili, ale stále sa snažia zabrať čo najviac území pre svoje obchody. To sa však nepáči ich úhlavnému nepriateľovi Hells Angels MC. V knihe sa tiež dozviete, aké sú podmienky na prijatie medzi ostatných Bandidos av neposlednom rade o ďalších najznámejších motorkárskych kluboch z veľkej päťky, ako sú Outlaws, Pagans, Mongols a už spomínaní Hells Angels.

Alex Caine tri roky infiltroval motocyklový klub Bandidos ako súčasť význačnej policajnej operácie a dostal sa tak do unikátnej pozície, aby mohol odhaliť brutálnu zločinnú históriu najurputnejších nepriateľov Pekelných anjelov. Tučný Mexikán odhaľuje násilné začiatky Bandidos, teror, ktorý ich globálny rozmach priniesol nielen ich nepriateľom, ale aj nevinným občanom a vnútorné rozbroje, ktoré gang ženú dodnes.

200 strán

Ukážka:
Bandidos, rovnako ako ich slávnejší rivali Pekelní anjeli, prekvitajú, vďaka ich príťažlivosti pre chlapov ako Jamie Flanz. Títo muži sú priťahovaní prísľubom moci, bohatstva a spolupatričnosti a sú ochotní sa dostať do veľkých problémov, len aby sa cítili súčasťou spoločnosti. Bežní ľudia sa boja farieb na chrbte motorkárov. Ale tiež sú nimi fascinovaní. To je viac uznania a moci, než v čo môže väčšina mladých motorkárskych čakateľov dúfať mimo svojich klubov.

Počas mojich troch rokov vo Washingtone som rýchlo dosiahol pozíciu plnohodnotného člena a rozhodne som pocítil tú emocionálnu príťažlivosť, ktorú takáto spolupatričnosť môže mať na mladého muža. Sledovať policajtov vtrhnúť dovnútra a pozatýkať členov klubu na základe dôkazov, ktoré som im poskytol, bola jedna z najťažších vecí, ktoré som v živote musel urobiť. Trvalo mi roky, kým som sa po tejto práci dal psychicky do poriadku. Toto bratstvo je návnadou, ktorá udržuje kluby dobre zásobené novými členmi. Bohužiaľ, táto skutočnosť je väčšinou zatienená krutejším životným faktom. Faktom, ktorý Jamie práve objavoval, keď toho jari zavolal osud - byť motorkárom je veľmi dobrý spôsob ako prísť o život.

Veľa toho bolo napísané o Pekelných anjeloch, ale Bandidos tak dobre známi nie sú. Od chvíle, keď sa vynorili z malého mesta v Gulf Coast v šesťdesiatych rokoch, mali s Pekelnými anjelmi spoločnú históriu. Nikdy nekončiace boje a konflikty sveta motorkárskych písancov mali významný vplyv na vývoj oboch klubov. Nie je preto žiadnym prekvapením, že Anjeli, ako sa čoskoro dočítate, mali svoje prsty vo všetkom, čo sa odohralo v stodole Wayna Kellestinea. Tie ukryté zásoby, ktoré Jamie našiel, bol totiž koks pekelných anjelov.

Aby sme mohli plne porozumieť jednej z najväčších masových vrážd v motorkárskych dejinách, a rozhodne najhoršie v Kanade, musíme začať od začiatku. Od ozajstného začiatku. Lekcia dejepisu plná zbraní a s množstvom ukradnutej hotovosti (nenechajte sa gangy zmiasť - tam kde sú prítomní, tam je vždy zločin: vždy bol a vždy bude). Aby sme poznali Bandidos lepšie, než ich pozná mnoho ich členov, musíme sa vydať do iného miesta v inom čase: Texas, 1965.

Leto roku 1965 zastihlo Elvisa spievajúceho v kaplnke a Beach Boys naháňajúci sa s kalifornskými dievčatami. Dni „mieru” a „Leto lásky” ešte na scénu nedorazili, ale vo vzduchu bola cítiť zmena. Bol to neobvyklý čas na zrodenie skupiny oddanej násilia a chaosu. Ale v malej rybárskej dedinke menom San Leon v Mexickom zálive sa práve taká beštia zrodila.

Pôvodne sa táto zbierka tvrďákov nezdala tak zlá, iba malá skupina prístavných robotníkov, väčšina z nich boli veteráni z Vietnamu, ktorí sa začali schádzať po práci a cez víkendy, aby sa pobavili. Na začiatku jari roku 1966 začal Donald Chambers organizovať skupinu do motocyklového klubu. Chambers bol členom iných motocyklových klubov, ale tie sa mu zdali príliš pokorné.

Chambers mal vzhľad klasického motorkára šesťdesiatych rokov: bol štíhly a šľachovitý, vlasy na ramená, dlhé kotlety a oblečenie čo k tomu ladilo. V čase medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, kedy založil Bandidos, mu chutila kanadská whisky a mal povesť, že je rýchly so svojimi päsťami a nožom, zvlášť pokiaľ má trochu upité. Chcel pre svoj klub ozajstné motorkárske psance a rýchlo ich aj získal. Pekelní anjeli práve dosiahli národnú dôležitosť, hlavne vďaka knihe, ktorú o nich napísal Hunter S. Thompson. Chambers a jeho kumpáni si boli istí, že môžu odviesť lepšiu prácu a rozhodli sa to dokázať.

Chambers pre svoj nový klub vybral meno Bandidos. Uctieval Pancho Villa a Emilia Zapatu a veril, že mexickí banditi a revolucionári žili ako slobodní muži, ktorí sa nikomu nezodpovedali. Jedno zo Zapatových porekadiel sa dokonca stalo súčasťou kréda Bandidos: „Je lepšie zomrieť na vlastných nohách, než žiť na kolenách!” Logo Bandidos, známe ako „Tlustý Mexičan”, zobrazuje hrubého banditu so sombrerom na hlave, ktorý sa usmieva av rukách drží pištoľ a dýku.

Chambers vítal v Bandidos hispánskych členov, v priamom protiklade s politikou Pekelných anjelov, hlásajúcou „iba bieli“. Klub tiež využíval španielčinu pre názvy klubových hodnostárov a stále tak robí. Prezident je el presidente, pokladník je el secretario a tak ďalej. Logo klubu nápadne pripomína kreslenú postavičku „Frito Bandito“, ktorý bol uvedený na trh v roku 1967 ako reklama na kukuričné ​​lupienky Frito. Aj keď klub bol založený a pomenovaný dávno pred tým, než sa táto postavička prvýkrát objavila, Tlustý Mexičan a Frito Bandito sa objavili na scéne v rozmedzí niekoľkých mesiacov a je veľmi pravdepodobné, že jeden ovplyvnil vzhľad druhého.

Červená a zlatá farba, použité na logu a na nášivkách Bandidos, boli pravdepodobne odvodené od U.S.Marine Corps - Chambers bol vyslúžilým Mariňákom. Mexická téma je zaujímavá vzhľadom na úctu, ktorú Bandidos správajú k Alamu a príbehu, ktorý je s ním spojený (rýchlo som sa naučil, že protiklady sa len roja, pokiaľ má človek čo do činenia so svetom motorkárov). V jednej chvíli nechal Chambers vyrobiť vizitky pre členov klubu. Vizitky boli zlaté a na vrchu na nich stálo červeným písmom: „My sme tí ľudia, pred ktorými nás rodičia varovali.” Vľavo dole boli iniciály „FTW” čo znamená „Fuck the World,” teda „Mrdať Svet”. Uprostred bolo napísané: „Bandido povolaním, Motorkár živnosťou a Milenec z voľby [,] Práve ste mali tú česť spoznať --” nasledovalo prázdne miesto, kam si motorkár mohol napísať svoje meno.

Klub bol perfektným miestom, kde mohli veteráni nájsť to bratstvo, o ktoré prišli, keď opustili vojenskú službu, a tiež hierarchiu, na akú boli zvyknutí. Otrávený pohľad na spoločnosť, ktorý získali na smrtiacich poliach juhovýchodnej Ázie, doplnený odmietnutím, ktorého sa im dostalo po návrate domov, iba znásobilo ich pocit odcudzenia a prehliadania. Vrátili sa do zeme, ktorá ako sa zdalo, už o ne nestála, vycvičení v zručnostiach, ktoré v civile nemali miesto. Bolo prirodzené, že vyhľadávali spoločnosť jeden druhého.